- Checked
- Reference checked
- Work
- Torah / Hebrew Bible
- Language
- Hebrew
- Counted as
- Verse
- Reference
- Torah / Hebrew Bible
- Citation
- Torah / Hebrew Bible Exodus 6:19
- Reference check
- Tier 1
Opening
Theonyma
Opening page.
Opening
Opening page.
Greek Ordinal
Showing 50 of 191 checked matches: 191 texts
Open a name or text for its reference. Text matches are checked source passages.
וּבְנֵ֥י מְרָרִ֖י מַחְלִ֣י וּמוּשִׁ֑י אֵ֛לֶּה מִשְׁפְּחֹ֥ת הַלֵּוִ֖י לְתֹלְדֹתָֽם׃
וַיֹּ֥אמֶר יְהוָ֖ה אֶל־ מֹשֶׁ֑ה עַד־ אָ֙נָה֙ מֵֽאַנְתֶּ֔ם לִשְׁמֹ֥ר מִצְוֺתַ֖י וְתוֹרֹתָֽי׃
וְהִכֵּיתִ֗י אֶת־ יֽוֹשְׁבֵי֙ הָעִ֣יר הַזֹּ֔את וְאֶת־ הָאָדָ֖ם וְאֶת־ הַבְּהֵמָ֑ה בְּדֶ֥בֶר גָּד֖וֹל יָמֻֽתוּ׃
לְסִיח֤וֹן ׀ מֶ֤לֶךְ הָאֱמֹרִ֗י וּ֭לְעוֹג מֶ֣לֶךְ הַבָּשָׁ֑ן וּ֝לְכֹ֗ל מַמְלְכ֥וֹת כְּנָֽעַן׃
וַיַּ֣עַל שָׁא֔וּל מֵאַחֲרֵ֖י פְּלִשְׁתִּ֑ים וּפְלִשְׁתִּ֖ים הָלְכ֥וּ לִמְקוֹמָֽם׃
הֵ֤ן הוֹחַ֨לְתִּי לְֽדִבְרֵיכֶ֗ם אָ֭זִין עַד־ תְּב֥וּנֹֽתֵיכֶ֑ם עַֽד־ תַּחְקְר֥וּן מִלִּֽין׃
בְּטֶ֤רֶם ׀ הָ֘רִ֤ים יֻלָּ֗דוּ וַתְּח֣וֹלֵֽל אֶ֣רֶץ וְתֵבֵ֑ל וּֽמֵעוֹלָ֥ם עַד־ ע֝וֹלָ֗ם אַתָּ֥ה אֵֽל׃
מַחֲטִיאֵ֤י אָדָם֙ בְּדָבָ֔ר וְלַמּוֹכִ֥יחַ בַּשַּׁ֖עַר יְקֹשׁ֑וּן וַיַּטּ֥וּ בַתֹּ֖הוּ צַדִּֽיק׃
וַיֶּֽחָלְקֵ֥ם דָּוִ֖יד מַחְלְק֑וֹת לִבְנֵ֣י לֵוִ֔י לְגֵרְשׁ֖וֹן קְהָ֥ת וּמְרָרִֽי׃
וַיֵּ֥רַֽע לִ֖י מְאֹ֑ד וֽ͏ָאַשְׁלִ֜יכָה אֶֽת־ כָּל־ כְּלֵ֧י בֵית־ טוֹבִיָּ֛ה הַח֖וּץ מִן־ הַלִּשְׁכָּֽה׃
וְאֵת֙ בַּ֣ת הַֽיַּעֲנָ֔ה וְאֶת־ הַתַּחְמָ֖ס וְאֶת־ הַשָּׁ֑חַף וְאֶת־ הַנֵּ֖ץ לְמִינֵֽהוּ׃
וַיֹּ֤אמֶר אֲלֵהֶם֙ גִּדְע֔וֹן לֹֽא־ אֶמְשֹׁ֤ל אֲנִי֙ בָּכֶ֔ם וְלֹֽא־ יִמְשֹׁ֥ל בְּנִ֖י בָּכֶ֑ם יְהוָ֖ה יִמְשֹׁ֥ל בָּכֶֽם׃
שֹׂ֥נְאֵי ט֖וֹב וְאֹ֣הֲבֵי רעה רָ֑ע גֹּזְלֵ֤י עוֹרָם֙ מֵֽעֲלֵיהֶ֔ם וּשְׁאֵרָ֖ם מֵעַ֥ל עַצְמוֹתָֽם׃
עֵינָ֕יו כְּיוֹנִ֖ים עַל־ אֲפִ֣יקֵי מָ֑יִם רֹֽחֲצוֹת֙ בֶּֽחָלָ֔ב יֹשְׁב֖וֹת עַל־ מִלֵּֽאת׃
וְעֵ֣ינְכֶ֔ם אַל־ תָּחֹ֖ס עַל־ כְּלֵיכֶ֑ם כִּי־ ט֛וּב כָּל־ אֶ֥רֶץ מִצְרַ֖יִם לָכֶ֥ם הֽוּא׃
כִּ֤י יִהְיֶה֙ נער נַעֲרָ֣ה בְתוּלָ֔ה מְאֹרָשָׂ֖ה לְאִ֑ישׁ וּמְצָאָ֥הּ אִ֛ישׁ בָּעִ֖יר וְשָׁכַ֥ב עִמָּֽהּ׃
וַיְהִי֙ בַּיּ֣וֹם הַשְּׁמִינִ֔י קָרָ֣א מֹשֶׁ֔ה לְאַהֲרֹ֖ן וּלְבָנָ֑יו וּלְזִקְנֵ֖י יִשְׂרָאֵֽל׃
וְאֵת֙ בַּ֣ת הַֽיַּעֲנָ֔ה וְאֶת־ הַתַּחְמָ֖ס וְאֶת־ הַשָּׁ֑חַף וְאֶת־ הַנֵּ֖ץ לְמִינֵֽהוּ׃
And the speech pleased the LORD, that Solomon had asked this thing.
And hearing the multitude pass by, he asked what it meant.
Pilate answered, What I have written I have written.
ya aahanaa duhitur vakSaNaasu ruupaa minaano akRNod idaM naH
punanti dhiiraa apaso maniiSaa devayaa vipra ud iyarti vaacam
shaM no devaa vishvadevaa bhavantu shaM sarasvatii saha dhiibhir astu
sahasraargham iLo atra bhaagaM raayas poSaM yajamaaneSu dhehi
mitrasya taa varuNasya vrataani mahad devaanaam asuratvam ekam
indra piba svadhayaa cit sutasyaagner vaa paahi jihvayaa yajatra
sa vaavRdhe varimann aa pRthivyaa abhi kratvaa naryaH pauMsyaish ca
ayaM sa yo varimaaNam pRthivyaa varSmaaNaM divo akRNod ayaM saH
saM sahase purumaayo jihiite namo asya pradiva eka iishe
saa no rayiM vishvavaaraM supeshasam uSaa dadaatu sugmyam
vishvaani shakro naryaaNi vidvaan apo rireca sakhibhir nikaamaiH
yat kiM caahaM tvaayur idaM vadaami taj juSasva kRdhi maa devavantam
vishvacarSaNiH sahuriH sahaavaan asmaasv ojaH pRtanaasu dhehi
shcotanti te vaso stokaa adhi tvaci prati taan devasho vihi
sed u raajaa kSayati carSaNiinaam araan na nemiH pari taa babhuuva
nuu devaaso varivaH kartanaa no bhuuta no vishve .avase sajoSaaH
svasaa yad vaaM vishvaguurtii bharaati vaajaayeTTe madhupaav iSe ca
abhikrandan kalashaM vaajy a\rSati patir divaH shatadhaaro vicakSaNaH
ko vishvaahaa dviSataH pakSa aasata utaasiineSu suuriSu
yasmin vRkSe madhvadaH suparNaa nivishante suvate caadhi vishve
jane na sheva aahuuryaH san madhye niSatto raNvo duroNe
yaan raaye martaan suSuudo agne te syaama maghavaano vayaM ca
samaana uurve adhi saMgataasaH saM jaanate na yatante mithas te
sa vajrabhRd dasyuhaa bhiima ugraH sahasracetaaH shataniitha Rbhvaa
إِنْ تُعَذِّبْهُمْ فَإِنَّهُمْ عِبَادُكَ وَإِنْ تَغْفِرْ لَهُمْ فَإِنَّكَ أَنْتَ الْعَزِيزُ الْحَكِيمُ
ذَلِكَ بِأَنَّهُمُ اتَّبَعُوا مَا أَسْخَطَ اللَّهَ وَكَرِهُوا رِضْوَانَهُ فَأَحْبَطَ أَعْمَالَهُمْ
وَيُطْعِمُونَ الطَّعَامَ عَلَى حُبِّهِ مِسْكِينًا وَيَتِيمًا وَأَسِيرًا
إِنَّ إِبْرَاهِيمَ كَانَ أُمَّةً قَانِتًا لِلَّهِ حَنِيفًا وَلَمْ يَكُ مِنَ الْمُشْرِكِينَ
وَمَا عَلَّمْنَاهُ الشِّعْرَ وَمَا يَنْبَغِي لَهُ إِنْ هُوَ إِلَّا ذِكْرٌ وَقُرْآنٌ مُبِينٌ