- Checked
- Reference checked
- Work
- Torah / Hebrew Bible
- Language
- Hebrew
- Counted as
- Verse
- Reference
- Torah / Hebrew Bible
- Citation
- Torah / Hebrew Bible Psalms 72:15
- Reference check
- Tier 1
Opening
Theonyma
Opening page.
Opening
Opening page.
Hebrew Reduced
Showing 50 of 356 checked matches: 3 names, 353 texts
Open a name or text for its reference. Text matches are checked source passages.
וִיחִ֗י וְיִתֶּן־ לוֹ֮ מִזְּהַ֢ב שְׁ֫בָ֥א וְיִתְפַּלֵּ֣ל בַּעֲד֣וֹ תָמִ֑יד כָּל־ הַ֝יּ֗וֹם יְבָרֲכֶֽנְהֽוּ׃
וְיָדְע֗וּ כִּ֣י אֲנִ֧י יְהוָ֛ה אֱלֹהֵיהֶ֖ם אִתָּ֑ם וְהֵ֗מָּה עַמִּי֙ בֵּ֣ית יִשְׂרָאֵ֔ל נְאֻ֖ם אֲדֹנָ֥י יְהוִֽה׃
וּמַה־ יּוֹסִ֥יף דָּוִ֛ד ע֖וֹד לְדַבֵּ֣ר אֵלֶ֑יךָ וְאַתָּ֛ה יָדַ֥עְתָּ אֶֽת־ עַבְדְּךָ֖ אֲדֹנָ֥י יְהוִֽה׃
וַיֹּ֤אמֶר אֵלָיו֙ אֱלִישָׁ֔ע לֵ֥ךְ אֱמָר־ לא ל֖וֹ חָיֹ֣ה תִחְיֶ֑ה וְהִרְאַ֥נִי יְהוָ֖ה כִּֽי־ מ֥וֹת יָמֽוּת׃
וַיְזַבֵּ֧חַ וַיְקַטֵּ֛ר בַּבָּמ֖וֹת וְעַל־ הַגְּבָע֑וֹת וְתַ֖חַת כָּל־ עֵ֥ץ רַעֲנָֽן׃
וְאָמַרְתָּ֤ אֶל־ מֶ֙רִי֙ אֶל־ בֵּ֣ית יִשְׂרָאֵ֔ל כֹּ֥ה אָמַ֖ר אֲדֹנָ֣י יְהוִ֑ה רַב־ לָכֶ֛ם מִֽכָּל־ תּוֹעֲבֽוֹתֵיכֶ֖ם בֵּ֥ית יִשְׂרָאֵֽל׃
וַיָּבֹ֖אוּ אֶל־ בִּלְעָ֑ם וַיֹּ֣אמְרוּ ל֗וֹ כֹּ֤ה אָמַר֙ בָּלָ֣ק בֶּן־ צִפּ֔וֹר אַל־ נָ֥א תִמָּנַ֖ע מֵהֲלֹ֥ךְ אֵלָֽי׃
רֶ֤גַע ׀ יָמֻתוּ֮ וַחֲצ֢וֹת לָ֥יְלָה יְגֹעֲשׁ֣וּ עָ֣ם וְיַעֲבֹ֑רוּ וְיָסִ֥ירוּ אַ֝בִּ֗יר לֹ֣א בְיָֽד׃
וַיַּ֜עַשׂ אֶת־ שֶׁ֤מֶן הַמִּשְׁחָה֙ קֹ֔דֶשׁ וְאֶת־ קְטֹ֥רֶת הַסַּמִּ֖ים טָה֑וֹר מַעֲשֵׂ֖ה רֹקֵֽחַ׃
וַיֹּ֣אמֶר דָּוִ֔יד זֶ֣ה ה֔וּא בֵּ֖ית יְהוָ֣ה הָאֱלֹהִ֑ים וְזֶה־ מִּזְבֵּ֥חַ לְעֹלָ֖ה לְיִשְׂרָאֵֽל׃
Then he sheweth them their work, and their transgressions that they have exceeded.
Let men of understanding tell me, and let a wise man hearken unto me.
Her house is the way to hell, going down to the chambers of death.
Son of man, there were two women, the daughters of one mother:
Which are a shadow of things to come; but the body is of Christ.
And he straitly charged them, and commanded them to tell no man that thing;
And the house, that is, the temple before it, was forty cubits long.
The flesh also, in which, even in the skin thereof, was a boil, and is healed,
Thus saith the LORD, which maketh a way in the sea, and a path in the mighty waters;
shubhras tvam indra vaavRdhaano asme daasiir vishaH suuryeNa sahyaaH
te svaanino rudriyaa varSanirNijaH siMhaa na heSakratavaH sudaanavaH
ajaashvaH pashupaa vaajapastyo dhiyaMjinvo bhuvane vishve arpitaH
pra su va aapo mahimaanam uttamaM kaarur vocaati sadane vivasvataH
vaishvaanaraH sahasaa pRSTo agniH sa no divaa sa riSaH paatu naktam
vyuchantii naH sanaye dhiyo dhaa yuuyam paata svastibhiH sadaa naH
vRSNe ta indur vRSabha piipaaya svaaduu raso madhupeyo varaaya
aa tuu bhara maakir etat pari SThaad vidmaa hi tvaa vasupatiM vasuunaam
kva\ svid agraM kva\ budhna aasaam aapo madhyaM kva\ vo nuunam antaH
yaash cid vRtro mahinaa paryatiSThat taasaam ahiH patsutaHshiir babhuuva
adhi dyaam asthaad vRSabho vicakSaNo .aruurucad vi divo rocanaa kaviH
tisro deSTraaya nirRtiir upaasate diirghashruto vi hi jaananti vahnayaH
indro divaH pratimaanam pRthivyaa vishvaa veda savanaa hanti shuSNam
dyumantaM vaajaM vRSashuSmam uttamam aa no rayim Rbhavas takSataa vayaH
hotaadhvaryur aavayaa agnimindho graavagraabha uta shaMstaa suvipraH
atyo na pRSTham pruSitasya rocate divo na saanu stanayann acikradat
yad devaapiH shaMtanave purohito hotraaya vRtaH kRpayann adiidhet
suuryasya cakSuu rajasaity aavRtaM tasminn aarpitaa bhuvanaani vishvaa
tvaSTaa devebhir janibhiH sajoSaa dyaur devebhiH pRthivii samudraiH
amitraayudho marutaam iva prayaaH prathamajaa brahmaNo vishvam id viduH
suuryasyeva rashmayo draavayitnavo matsaraasaH prasupaH saakam iirate
shRNvantu no vRSaNaH parvataaso dhruvakSemaasa iLayaa madantaH
mihaH paavakaaH pratataa abhuuvan svasti naH pipRhi paaram aasaam
συνήδομαι γὰρ τῷ νόμῳ τοῦ θεοῦ κατὰ τὸν ἔσω ἄνθρωπον,
Καὶ ἀκούσαντες οἱ δέκα ἤρξαντο ἀγανακτεῖν περὶ Ἰακώβου καὶ Ἰωάννου.
ἡμεῖς γὰρ πνεύματι ἐκ πίστεως ἐλπίδα δικαιοσύνης ἀπεκδεχόμεθα.
καὶ ταῦτα ποιήσουσιν ὅτι οὐκ ἔγνωσαν τὸν πατέρα οὐδὲ ἐμέ.
وَلَقَدْ رَاوَدُوهُ عَنْ ضَيْفِهِ فَطَمَسْنَا أَعْيُنَهُمْ فَذُوقُوا عَذَابِي وَنُذُرِ
وَالَّذِينَ كَفَرُوا وَكَذَّبُوا بِآيَاتِنَا أُولَئِكَ أَصْحَابُ النَّارِ خَالِدِينَ فِيهَا وَبِئْسَ الْمَصِيرُ
وَمَا أَرْسَلْنَا فِي قَرْيَةٍ مِنْ نَذِيرٍ إِلَّا قَالَ مُتْرَفُوهَا إِنَّا بِمَا أُرْسِلْتُمْ بِهِ كَافِرُونَ
فَاخْتَلَفَ الْأَحْزَابُ مِنْ بَيْنِهِمْ فَوَيْلٌ لِلَّذِينَ ظَلَمُوا مِنْ عَذَابِ يَوْمٍ أَلِيمٍ