- Checked
- Reference checked
- Work
- Torah / Hebrew Bible
- Language
- Hebrew
- Counted as
- Verse
- Reference
- Torah / Hebrew Bible
- Citation
- Torah / Hebrew Bible Isaiah 34:1
- Reference check
- Tier 1
Opening
Theonyma
Opening page.
Opening
Opening page.
Latin Pythagorean
Showing 50 of 236 checked matches: 1 name, 235 texts
Open a name or text for its reference. Text matches are checked source passages.
קִרְב֤וּ גוֹיִם֙ לִשְׁמֹ֔עַ וּלְאֻמִּ֖ים הַקְשִׁ֑יבוּ תִּשְׁמַ֤ע הָאָ֙רֶץ֙ וּמְלֹאָ֔הּ תֵּבֵ֖ל וְכָל־ צֶאֱצָאֶֽיהָ׃
וַיָּ֥רֶב הָעָ֖ם עִם־ מֹשֶׁ֑ה וַיֹּאמְר֣וּ לֵאמֹ֔ר וְל֥וּ גָוַ֛עְנוּ בִּגְוַ֥ע אַחֵ֖ינוּ לִפְנֵ֥י יְהוָֽה׃
וְיָשֹׁ֧ב הֶעָפָ֛ר עַל־ הָאָ֖רֶץ כְּשֶׁהָיָ֑ה וְהָר֣וּחַ תָּשׁ֔וּב אֶל־ הָאֱלֹהִ֖ים אֲשֶׁ֥ר נְתָנָֽהּ׃
וַיִּהְי֗וּ הַמֵּתִים֙ בַּמַּגֵּפָ֔ה אַרְבָּעָ֥ה עָשָׂ֛ר אֶ֖לֶף וּשְׁבַ֣ע מֵא֑וֹת מִלְּבַ֥ד הַמֵּתִ֖ים עַל־ דְּבַר־ קֹֽרַח׃
וַיַּ֖עַשׂ אֶת־ הֶחָצֵ֑ר לִפְאַ֣ת ׀ נֶ֣גֶב תֵּימָ֗נָה קַלְעֵ֤י הֶֽחָצֵר֙ שֵׁ֣שׁ מָשְׁזָ֔ר מֵאָ֖ה בָּאַמָּֽה׃
צֹפֶ֥ה אֶפְרַ֖יִם עִם־ אֱלֹהָ֑י נָבִ֞יא פַּ֤ח יָקוֹשׁ֙ עַל־ כָּל־ דְּרָכָ֔יו מַשְׂטֵמָ֖ה בְּבֵ֥ית אֱלֹהָֽיו׃
כֹּ֥ה אָמַ֖ר אֲדֹנָ֣י יְהוִ֑ה וְהִשְׁבַּתִּי֙ אֶת־ הֲמ֣וֹן מִצְרַ֔יִם בְּיַ֖ד נְבוּכַדְרֶאצַּ֥ר מֶלֶךְ־ בָּבֶֽל׃
Jesus answered and said, This voice came not because of me, but for your sakes.
Who shall tell thee words, whereby thou and all thy house shall be saved.
And Jesus called a little child unto him, and set him in the midst of them,
And the sons of Nadab; Seled, and Appaim: but Seled died without children.
And many among them shall stumble, and fall, and be broken, and be snared, and be taken.
Keep not thou silence, O God: hold not thy peace, and be not still, O God.
So Joshua let the people depart, every man unto his inheritance.
And Heber begat Japhlet, and Shomer, and Hotham, and Shua their sister.
As the waters fail from the sea, and the flood decayeth and drieth up:
For his eyes are upon the ways of man, and he seeth all his goings.
janaM vajrin mahi cin manyamaanam ebhyo nRbhyo randhayaa yeSv asmi
revad vayo dadhaathe revad aashaathe naraa maayaabhir itauuti maahinam
dhuumaketuH samidhaa bhaaRjiiko mandro hotaa nityo vaacaa yajiiyaan
prayu~njatii diva eti bruvaaNaa mahii maataa duhitur bodhayantii
yaa te dhaamaani vRSabha tebhir aa gahi vishvebhiH somapiitaye
vi vidyuto na vRSTibhii rucaanaa anu svadhaam aayudhair yachamaanaaH
raaya Rtaaya sukrato gobhiH Syaama sadhamaado viiraiH syaama sadhamaadaH
yo vishveSaam amRtaanaam upasthe vaishvaanaro vaavRdhe jaagRvadbhiH
sa iiM spRdho vanate apratiito bibhrad vajraM vRtrahaNaM gabhastau
pra yaH senaaniir adha nRbhyo astiinaH satvaa gaveSaNaH sa dhRSNuH
shyenaaso na svayashaso rishaadasaH pravaaso na prasitaasaH paripruSaH
pra pastyaaaa\m aditiM sindhum arkaiH svastim iiLe sakhyaaya deviim
ebhir nRbhir nRtamo asya shaakai raayo vibhaktaa sambharash ca vasvaH
asme rayiM vishvavaaraM sam invaasme vishvaani draviNaani dhehi
viiLupatmabhir aashuhemabhir vaa devaanaaM vaa juutibhiH shaashadaanaa
draapiM vasaano yajato divispRsham antarikSapraa bhuvaneSv arpitaH
mRgaa iva hastinaH khaadathaa vanaa yad aaruNiiSu taviSiir ayugdhvam
hvayaami shakram puruhuutam indraM svasti no maghavaa dhaatv indraH
dvijanmaanaM rayim iva prashastaM raatim bharad bhRgave maatarishvaa
puurbhittamam maghavann indra govidam iishaanaM raaya iimahe
yuvor aha pravaNe cekite ratho yad ashvinaa vahathaH suurim aa varam
bhiimo viveSaayudhebhir eSaam apaaMsi vishvaa naryaaNi vidvaan
yuSmaakam budhne apaaM na yaamani vithuryati na mahii shratharyati
imaaM ca naH pRthiviiM vishvadhaayaa upa kSeti hitamitro na raajaa
narash cid vaaM samithe shuurasaatau vavandire pRthivi vevidaanaaH
addhiid indra prasthitemaa haviiMSi cano dadhiSva pacatota somam
indav indrasya sakhyaM juSaaNaH shrauSTiiva dhuram anu raaya RdhyaaH
naanaukaaMsi duryo vishvam aayur vi tiSThate prabhavaH shoko agneH
satyaM tad indro dashabhir dashagvaiH suuryaM viveda tamasi kSiyantam
sa iSuhastaiH sa niSa~Ngibhir vashii saMsraSTaa sa yudha indro gaNena
tvayaa hy a\gne varuNo dhRtavrato mitraH shaashadre aryamaa sudaanavaH
πιστὸν ὄντα τῷ ποιήσαντι αὐτὸν ὡς καὶ Μωϋσῆς ⸀ἐν τῷ οἴκῳ αὐτοῦ.
أَلَمْ تَرَ كَيْفَ ضَرَبَ اللَّهُ مَثَلًا كَلِمَةً طَيِّبَةً كَشَجَرَةٍ طَيِّبَةٍ أَصْلُهَا ثَابِتٌ وَفَرْعُهَا فِي السَّمَاءِ